ZASE SME SPOLU
Všetko sa to začalo v šiestom ročníku, keď k nám prišiel nový žiak. Bol úžasný a ja som sa na prvý pohľad zaľúbila. Všade som videla iba JEHO. Bola som však veľmi plachá a nerozvážna a keď sa ma spýtal na meno, odvetila som mu len: ,,Čo sa staráš?" Bolo to odo mňa, samozrejme, strašne hlúpe. Bez toho, aby sa stalo niečo zvláštne, zrazu sme sa ocitili v ôsmom ročníku. To sme boli už celkom dobrí kamaráti a raz sa ma spýtal, či s ním chcem chodiť. Neváhala som, veď toľko som po tom túžila. Objal ma! Začali sa tri najkrajšie mesiace môjho zivota. No zrazu sa strašne zmenil. Začal ma klamať, pretvarovať sa, normálne som ho nespoznávala... Radšej som to sama skončila, no bolo mi hrozne. Chcela som spáchať samovraždu. Dni sa vliekli, a to hrozne pomaly. Deň po dni, celých 9 dní - mojich najhorších 9 dní! Nemohla som jesť ani spať, myslieť, ani učiť sa, absolútne nič. Ľúbila som ho! Nakoniec som to nevydržala a zavolala som mu, že sa musíme porozprávať. Prišiel. Odvtedy sme zasa spolu a je to opäť krásne ako na začiatku.