ODSTAHOVAL SA
Ja som svoju prvú lásku zažila veľmi skoro. Bol to chlapec z vedľajšej dediny. Naši rodičia sa, neviem odkiaľ, poznali a raz k nám prišli na návštevu. Keď som ho vtedy uvidela, hoci som o láske veľa nevedela, zaľúbila som sa. Nedokázala som sa mu však pozrieť do očí. Bola som strašne hanblivá. O týždeň neskôr, keď som už ležala v posteli, prišil so svojím otcom a starším bratom. Neviem, čo mohli tak neskoro u nás robiť, ale asi to bolo dôležité. Vstala som a vošla do kuchyne. Oni však už odchádzali. Vybehla som na ulicu, len tak v pyžame a so strapatými vlasmi. Nemyslela som na to, že vonku je zima, ani že tam stojím ako hlúpa. Vôbec mi to neprekážalo, jednoducho som ho potrebovala aspoň vidieť. Keď sa na mňa pozrel, rýchlo som sa ho spýtala: ,,Ako sa voláš?" Keď mi odpovedal, povedala som mu svoje meno, rozlúčili sme sa a on nasadol do auta. So šťastným srdiečkom a neznámym teplom na tvári som sa vrátila do domu... Lenže potom som ho už nikdy nevidela. Odsťahovali sa do Bratislavy. Ten chlapec ma vtedy vnímal ako malé dievčatko, no ja naňho nikdy nezabudnem. Jeho meno a ten hrejivý pocit som si vryla navždy do pamäti...